Od roku 1994 je dnešok Svetovým dňom Alzheimerovej choroby

Ženeva/Londýn/Bratislava 20. septembra (TASR) - Svetový deň Alzheimerovej choroby sa pripomína 21. septembra a jeho hlavným cieľom je zvýšiť povedomie o tomto závažnom ochorení. Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie je na celom svete postihnutých viac ako 55 miliónov ľudí.

Alzheimerova choroba je postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje nezvratnú stratu mentálnych funkcií a predstavuje hlavnú príčinu demencie vekovo starších ľudí. Odborníci predpokladajú, že na vzniku ochorenia sa podpisujú genetické faktory i vplyvy životného prostredia.

Svetový deň vyhlásili počas výročnej konferencie Medzinárodnej federácie pre Alzheimerovu chorobu (ADI) v Edinburghu 21. septembra 1994 pri príležitosti osláv 10. výročia založenia federácie. Podporovaný je aj Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Samotný september je od roku 2012 aj mesiacom Alzheimerovej choroby.

Tohtoročná téma svetového dňa znie: „Pýtajte sa na demenciu. Pýtajte sa na Alzheimerovu chorobu“. Upriamuje pozornosť na otvorenú komunikáciu o tomto ochorení s cieľom lepšie porozumieť tejto chorobe, zlepšiť včasnú diagnostiku a vyjadriť podporu ľuďom s touto chorobou.

Alzheimerova choroba je jedným z najbežnejších typov demencie a predstavuje 60 - 80 percent všetkých prípadov demencie na celom svete. Toto závažné ochorenie postihuje nielen pacientov, ale aj ich rodiny či priateľov.

Väčšina príznakov sa u pacientov s Alzheimerovou chorobou prejaví vo veku 65 a viac rokov, ale napriek tomu starnutie nie je jediným rizikovým faktorom. Pri piatich percentách pacientov sa toto ochorenie prejavilo už vo veku 40 až 50 rokov. Alzheimerova choroba sa nedá vyliečiť a má progresívny charakter. Včasná diagnostika a liečba však môžu pomôcť zmierniť jej symptómy.

Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Na Slovensku sa odhaduje počet ľudí s Alzheimerovou chorobou približne na 50.000. Do roku 2050 sa očakáva, že demenciu bude mať celosvetovo viac ako 130 miliónov ľudí.

Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, dostupná terapia dokáže postup ochorenia spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života. Na dosiahnutie maximálneho efektu liečby treba včas zachytiť prvé príznaky.

Pri prvotnom podchytení pacientov s podozrením na Alzheimerovu chorobu zohrávajú kľúčovú úlohu príbuzní a praktickí lekári, čo umožňuje ľahšie diagnostikovať prvé príznaky a nasmerovať pacienta k špecialistom - psychiatrovi a neurológovi.

Alzheimerova choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864-1915), ktorý na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Mala nielen demenciu, ale aj halucinácie a poruchy orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj na ďalšej pacientke.

Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti, jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej i priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti a poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady.

Na európskej úrovni sa touto problematikou zaoberá aj mimovládna organizácia Alzheimer Europe (AE), ktorej partnerom je Slovenská Alzheimerova spoločnosť.

Na Slovensku sa problematikou tejto choroby zaoberá napríklad nezisková organizácia Nadácia Memory a jej Centrum Memory, občianske združenie Slovenská Alzheimerova spoločnosť či Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied.